Protokol o výslechu Ladislava Kaliny 1977, 8. březen, Bratislav

1977, 8. březen. Bratislava. – Protokol o výslechu Ladislava Kaliny.

Protokol o výsluchu svedka (svedok bol predvolaný osobne) v Bratislave dňa 8.3.1977 o 8.40 hod.1Nepřetiskují se osobní a jiná data uvedená v předcházejícím protokole.

Svedok bol poučený podľa horeuvedených zákonných ustanovení, ktoré mu boli podrobne vysvetlené a ktorým porozumel. Po oboznámení s predmetom výsluchu vypovedá:

Otázka: Pri vypočúvaní dňa 25.2.1977 ste sa vyjadrovali k zadržanej zásielke s pripojenou „Chartou“, adresovanou na Vaše meno. Vypovedali ste, že nemáte potuchy, kto Vám predmetnú zásielku poslal. Odstupom času Vás znova žiadam o vyjadrenie, či predmetného odosielateľa listu ste neidentifikoval, resp. či sa Vám tento iným spôsobom neohlásil.

Odpoveď: Pri prvej výpovedi som vyslovil dohad o dvoch možnostiach, ako sa táto zásielka mohla mne dostať. Podľa jednej domnienky išlo o provokáciu neznámej osoby, ktorá ma chcela diskreditovať, podľa druhej o pokus niekoho z organizátorov okolo akcie, ktorý predpokladal, že ako osoba v minulosti trestaná sa na to prepožičiam. Pretože list, ktorý bol pripojený k tejto zásielke, som si sám vtedy nemohol prečítať (zabudol som si okuliare) a bol mi len prečítaný, som si mohol prečítať a jeho obsah a formulácie si presne uvedomiť až dnes, keď mi bol daný na čítanie, chcem dodať, že podľa štylizácie a obsahu môže ísť podľa mojej mienky iba o prvý prípad, t.j. že mi to poslala neznáma osoba s úmyslom mňa diskreditovať.

Vylučujem, že by mi to bol z Prahy poslal ktokoľvek z okruhu mojich známych. Na otázku, kto sú moji známi v Prahe, nemienim vypovedať, pretože všetci, s ktorými v Prahe sa stretávam, keď tam príležitostne prídem, nemajú s nijakou trestnou činnosťou nič spoločné. Nemám vedomosť, že by ktokoľvek z týchto mojich pražských známych mal čokoľvek spoločné so signatármi „Charty 77“.

Je mi predložená k nahliadnutiu fotokópia „Prehlásenia Charty 77“; z mien, ktoré sú ako signatári „Charty“ uvedené v tejto písomnosti, viacej osôb poznám len podľa mena, niektorých poznám osobne, ale dávno som sa s nimi nestretol. Pokiaľ ide o signatára Ludvíka Vaculíka, stretol som sa s ním za posledných 10 rokov 2x, naposledy v lete minulého roku.

O provokačnej povahe takýchto zásielok ma utvrdzuje aj list, ktorý som v týchto dňoch dostal z Prahy. Adresa bola napísaná správnou slovenčinou a obsahovala malý kartón, na ňom nalepená z novín vystrihnutá staršia fotografia Jána Wericha, ktorý si rukami zakrýva tvár, k ústam bola prikreslená bublina a v nej slovenský text: „Čo som to len urobil!“ Pod obraz bolo nalepené z novín vystrihnuté meno Jan Werich, tlačené veľkýi verzálkami. Dodnes nemám potuchu, kto a s akým úmyslom mi túto čudnú zásielku poslal.

Otázka: Je nám známe, že za Vašej prítomnosti v okruhu Vašich známych sa často hovorilo o protisocialistickom a kontrarevolučnom pamflete „Charta 77“. Vysvetlite nám kedy, kde, za prítomnosti koho bolo hovorené na uvedenú tému a k akým záverom ste pri týchto rozhovoroch došli.

Odpoveď: Ako som už pri predchádzajúcej výpovedi povedal, o existencii „Charty“ som sa dozvedel z našich masovokomunikačných prostriedkov. Najmä z redakčného článku Rudého práva o „samozvancoch“; pretože tento článok neobsahoval bližšie konkrétnosti o texte „Charty“, bol som pochopiteľne zvedavý, o čo v nej ide. Vypočul som si ho preto z vysielania Hlasu Ameriky, kde ho v plnom rozsahu čítali. V ďalšom sledoval som v našej tlači i v našej televízii ohlasy z pracovísk i jednotlivcov k tejto veci a prostredníctvom viedenskej televízie a rozhlasu aj niektoré západné komentáre, medzi nimi aj stanoviská niektorých západných KS. Pri príležitostných stretnutiach so známymi sme pochopiteľne hovorili občas aj na túto tému, ktorá zamestnávala celú republiku. Konkrétne sme sa jej dotýkali najmä v takých súvislostiach, kde sa nejakým spôsobom bezprostredne dotýkali našich osobných skúseností (napr. z prejavov viacerých našich zodpovedných činiteľov, najmä rektora KU, sme sa dopočuli, že u nás neexistuje diskriminácia mládeže pri prijímaní na vysokú školu, že sa prijímajú poslucháči bez ohľadu na sociálny pôvod, tj. na rodičov, iba na základe preukázaného talentu. Pri tom sme konfrontovali so skutočnosťou, že naša dcéra, ktorá výborne obstála na všetkých pohovoroch, v jednom prípade sme dostali o tom aj doklady, nebola 6x doteraz prijatá na vysokú školu. Iný príklad – náš priateľ Milan Šimečka bol pozvaný ku kádrovníkovi na technike, kde jeho syn študuje a bol vyzvaný, aby napísal vyjadrenie proti „Charte“, pretože to bude podmieňováť ďalšie štúdium jeho syna. K podobnému vyhláseniu bola vyzvaná jeho manželka Eva Šimečková, odborná asistentka na Filozofickej fakulte UK).

V druhej polovici januára 1977 stretol som sa náhodou v popoludňajších hodinách na Korze v Bratislave s Milanom Šimečkom, ktorý bol v spoločnosti dr. Kusého, a pretože bolo zlé počasie, rozhodli sme sa ísť do kaviarne Danubius v prístave. Spomínam si, že mi tam dr. Šimečka ukázal kópiu listu, ktorý napísala jeho manželka na dekanát Filozofickej fakulty v hore spomínanej veci. Predmetom nášho rozhovoru bol obrázkový starší časopis fotoreportáží Venus, z ktorého používam obrázky na výzdobu chaty. Prehlasujem, že pri tejto príležitosti [? nikto] nijaké písomnosti súvisiace s „Chartou“ nepredkladal a hovorilo sa o tejto téme len všeobecne.

Na dotaz, či na tému „Charta 77“ sa hovorilo aj na narodeninách dr. Friša, chcem uviesť, že podrobne sa na témy, o ktorých sa hovorilo, už nepamätám, isteže prišla do reči aj „Charta“, ale v obecných súvislostiach, okrajove, bez akýchkoľvek konkrétnych uzáverov. O zbierkách finančných a podobných akciách sa tam v mojej prítomnosti nehovorilo. Osláv som sa zúčastnil v spoločnosti manželky, manželov Šimečkovcov a pani Kuralovej, s ktorou som sa vtedy zoznámil.

S manželmi Roznerovcami sa poznám veľmi dávno a príležitostne sa stretávame. Tieto priateľské vzťahy sa udržujú preto, lebo sme obaja po vojne pôsobili ako umeleckí pracovníci filmu a terajšia Roznerova manželka je dlhoročnou lekárkou mojej ženy.

Otázka: Počas osláv za Vašej účasti na narodeninách Eda Friša z Bratislavy okrem rozhovoru o pamflete „Charta 77“ boli tam čítané alebo čítaná politická závadná písomnosť. Uveďte jej názov, autora a obsah.

Odpoveď: Prehlasujem, opravujem, spomínam si, že som videl v rukách Eda Friša akúsi parafrázu televízneho programu s rodinným zameraním na oslávenca, ktorú som ja nečítal. Jedna vec ma prekvapila, že to bolo písané na stroji, ktorého podobný typ mám ja, a pani Čechová sa mi vtedy priznala, že to napísala raz v popoludňajších hodinách u nás, pretože to nechcela písať v úrade, kde má okolo seba kolegov, a doma to nechcela písať preto, aby to nevidel manžel. Toto mi povedala pri oslavách a vtedy, keď som to videl v rukách dr. Friša. Opakujem, že predmetnú písomnosť som videl v rukách Eda Friša. Mal som dojem, že pri čítaní to naňho dobre nepôsobilo, možno že pri jeho zdravotnom stave [to] nejako nevnímal zrejme tak, ako to jeho žena myslela.

Z výpovede Soni Čechovej-Frišovej je mi prečítaná výpoveď, kde uvádza, že o písomnosti, o ktorej je tu reč, uviedla: „Dala som to prečítať každému z prítomných na narodeninách...“ Nemôžem sa vyjadriť za iných. Môžem iba prehlásiť, že v mojej prítomnosti to nik nečítal. Chcem ešte pripomenúť, že v priebehu osláv sme sa striedavo v skupinách zdržiavali v rozličných miestnostiach, a preto sa nepamätám, že by sa čokoľvek bolo dialo v mojej prítomnosti.

Je mi predložená písomnosť s názvom „Jubilejný televízny monstreprogram“ k 65. narodeninám Eda Friša. Uvádzam, že zrejme ide o text, ktorý som videl v rukách dr. Friša počas osláv narodenín a do ktorého som vtedy len zbežne nahliadol. Ja nie som autorom tohto textu, ktorý podľa vlastného vyhlásenia spísala svojmu manželovi ako rodinnú zábavku jeho manželka.

Otázka: Pri výsluchu dňa 25.2.1977 bolo s Vami okrem iného hovorené o Vašich stykoch s niektorými osobami – signatármi „Charty 77“, okrem iných osôb s Milanom Hüblom z Prahy. Uveďte nám, či ste sa s ním v poslednom období dostal do styku, za akých okolností, čo Vám je známe o jeho posledných návštevách v Bratislave.

Odpoveď: Dr. Hübla osobne nepoznám. Nikdy v živote som ho nestretol. Viem prirodzene, aké zastával kedysi funkcie, viem, že bol väznený a z viedenskej televízie viem, že v decembri minulého roku bol prepustený. Pri poslednom výsluchu som dostal otázku, či mám vedomosť o tom, že Hübl bol v Bratislave a že sa pri tejto príležitosti stretol aj s mojou manželkou. Vypovedal som, že nie, pretože som o takomto stretnutí naozaj nemal vedomosť.2Tato záležitost nebyla 25. 2. protokolovaná. Keď som po návrate z výsluchu túto vec overoval u svojej manželky, povedala mi, že sa pri návšteve chorej pani Frišovej naozaj stretla s Hüblom, netušiac, že k tomuto stretnutiu dôjde. Nepovedala mi to vtedy, aby ma zbytočne neznepokojila, keďže vie, že sa vyhýbam akýmkoľvek stretnutiam, ktoré by mohli pre mňa znamenať novšie životné komplikácie. Hovorila mi, že po skončení návštevy viezla Hübla svojim autom na stanicu.

Otázka: Obdržali sme od Vás zásielku pornofotografií Vaculíka, ktorú neznáma osoba zaslala na Vašu adresu z Viedne. Žiadame Vás, aby ste sa vyjadrili k spôsobu, akým Vám zásielka bola doručená, koho považujete za odosielateľa a ako ste s uvedenou zásielkou naložili, tj. či ste s ňou niekoho oboznámili pred zaslaním k nám a čo Vás viedlo k tomu, že ste ju zaslali na našu adresu.

Odpoveď: V podstate na všetky predložené otázky som presne odpovedal v sprievodnom liste, ktorý som s touto zásielkou poslal na FMV. Môžem preto iba zopakovať:

Zásielku som našiel v poštovej schránke (a to niekoľko týždňov po tom, čo bolo vydané uznesenie o kontrole mojich zásielok, o čom som bol informovaný až pri mojom výsluchu), zásielka bola zopnutá kovovou sponkou a bola celkom neporušená. Odosielateľ nebol uvedený, pečiatka a známka ale výrazne hovorili, že zásielka bola podaná vo Viedni. Ukázal som ju iba mojej manželke a na druhý deň po obdržaní som ju odoslal FMV, pretože som bol presvedčený, že ide o priezračnú provokáciu. Nemám predstavu, kto môže byť odosielateľom tejto zásielky a prečo bola poslaná mne. Ministerstvu vnútra som zásielku poslal preto, lebo som nechcel, aby mohlo hoci len vzniknúť podozrenie, že chcem alebo môžem rozširovať tzv. pornografiu. Iný dôvod na odoslanie tejto zásielky na MV som nemal.

Výsluch ukončený o 13.15 hod.

Po prečítaní protokolu, ktorý si svedok diktoval, tento prehlasuje, že súhlasí s jeho výpoveďou a že nežiada zmeny ani doplnenie v ňom.

Vyšetrovateľ ŠtB: pplk. Dinga
Zapisovateľka: nstržm. Ambrušová
Svedok: Doc. Dr. L. J. Kalina

1.Nepřetiskují se osobní a jiná data uvedená v předcházejícím protokole.
2.Tato záležitost nebyla 25. 2. protokolovaná.

Pole

NázevHodnota
ŘadaCharta 77 na Slovensku
Den8
Měsíc3
Jazykčeský
Zpracovanýfalse
OCRfalse
Typdokument
ZdrojAMV Praha, V-33766 MV, ČVS-3/120-77, sv. 14, l. 106–111.