D435

1987, 15. prosinec, Praha. – Dopis předsednictvu vlády ČSSR, vládě SSR a vídeňské následné schůzce KBSE s návrhem na zabezpečení práv národnostních menšin, vypracovaný Výborem na ochranu práv maďarské menšiny v Československu. (Dokument č. 74/87)

Podpora návrhu národnostní menšiny

Předkládáme tento návrh, vypracovaný Výborem na obranu práv maďarské menšiny v Československu, jehož myšlenky a principy podporujeme. Zároveň vyzýváme československou i mezinárodní veřejnost, aby věnovala pozornost problémům a požadavkům vyloženým v tomto návrhu a směřujícím k toleranci i k lepšímu porozumění mezi majoritními a minoritními skupinami v jednotlivých státech i v celé Evropě.

Jan Litomiský, Libuše Šilhánová, Josef VohryzekE1V Informacích o Chartě 77 jsou jako mluvčí uvedeni S. Devátý, M. Hájek a B. Janát patrně proto, že dokument byl předán vídeňské konferenci až v lednu 1988, tedy po střídání mluvčích Charty 77.
mluvčí Charty 77
Miroslav Kusý, Milan Šimečka, Miklós Duray
Za správnost: Josef Vohryzek

Jako přílohu přikládáme text návrhu Výboru na obranu práv maďarské menšiny v Československu.E2Redakce Informací o Chartě 77 vsunula mezi dokument a přílohu toto sdělení: „Pozn. red.: Tyto texty – spolu s dokumenty Ch 77/2/88 (Výzva k solidaritě s Rumunskem) a Ch 77/3/88 (Dopis KBSE ve Vídni) – byly dne 22. 1. 1988 předány vedoucím všech 35 delegací států zúčastněných na vídeňské následné schůzce KBSE.“

Československej federálnej vláde

V záverečnom dokumente konferencie o európskej bezpečnosti a spolupráci podpísanom v Helsinkách zúčastnené štáty sa medzi iným zaviazali k ručeniu práv národných menšín žijúcich na ich území. Svôj úmysel v tomto smere potvrdili aj v Madride. Kontrola plnenia prijatých záväzkov, ako aj ich dotvárania a rozšírenie, vrátane opatrení týkajúcich sa národných menšín, je na programe následnej schôdzi signatárskych štátov, ktorá zasadá už vyše roka vo Viedni.

Podľa nášho presvedčenia by bolo v záujme i Československa, ako viacnárodného štátu, prijatie takého záverečného dokumentu, ktorý by práva národných menšín upravil na demokratických princípoch, uspokojujúcich tým samotné menšiny.

Považujeme síce za prirodzené, že za postavenie národných menšín je v prvom rade zodpovedný ten štát, na území ktorého menšiny žijú, avšak táto otázka má aj nesporné medzinárodné súvislosti. Napríklad preto, že národná menšina žijúca na území niektorého štátu zväčša tvorí etnickú súčasť národa susedného štátu. Z tohoto dôvodu vzájomné vzťahy medzi štátmi sú nevyhnutne ovplyvňované zaobchádzaním s menšinami. Zabezpečenie ich demokratických práv, dodržiavanie ich práva na sebaurčenie, resp. samosprávu, ako aj ich duševná pohoda tvoria bezprostrednú súčasť spolupráce európskych štátov, uvoľnenia medzinárodného ovzdušia a prehĺbenia spravodlivosti.

Berúc do úvahy tieto hľadiská, obraciame sa na Vás so žiadosťou, aby na medzinárodných fórach, ale najmä na terajšej viedenskej schôdzke, delegácia československej vlády pri zostavovaní záverečného dokumentu účinne podporovala prijatie tých princípov ľudských práv, ktoré môžu pozitívne ovplyvniť okrem iných aj život národných menšín, najmä v následovných oblastiach:

1. V oblasti osobných stykov

Považujeme za potrebné zrušenie tých opatrení (vrátane devizových obmedzení), ktoré bránia občanom – teda i členom menšín – v pravidelnom a voľnom styku s občanmi iných štátov, teda i v styku členov menšín s členmi totožných etnických skupín žijúcich na území materskej krajiny, alebo na území iného zúčastneného štátu. Okrem voľného styku treba zaručiť aj možnosť uzatvárania manželstiev, zjednocovania rodín a voľného sťahovania.

2. V oblasti výmeny kultúrnych hodnôt a informácií

Zúčastnené štáty zabezpečia voľné prúdenie a výmenu duchovných hodnôt medzi totožnými etnickými skupinami. Ide najmä o výmenu filmov, videozáznamov, kníh, novín a časopisov, ako aj možnosť nerušeného príjmu televízneho a rozhlasového vysielania. Treba ďalej zabezpečiť, aby národné menšiny mohli voľne uplatňovať svoje právo na vydávanie kníh a periodickej tlače v materinskom jazyku. Na vysielacom čase masovokomunikačných prostriedkov (TV, rozhlas) sa majú menšiny podielať v pomere k svojmu počtu.

3. V oblasti prístupnosti ku kultúre

Zúčastnené štáty zabezpečia členom národných menšín žijúcich na ich území všetky podmienky k pestovaniu materinského jazyka a svojej národnej kultúry, vrátane pomerného podielu zo štátnych, resp. spoločenských prostriedkov určených na tento účel. Ďalej zabezpečia právo na zakladanie nadácií podporujúcich pestovanie menšinových kultúr, ako aj právo kultúrnej výmeny medzi rovnakými etnickými skupinami žijúcimi na území zúčastnených štátov. Nebudú brániť členom národných menšín v rozvíjaní kultúry v integrite s ich jednotnou národnou kultúrou.

4. V oblasti prístupnosti k vzdelaniu

Zúčastnené štáty zákonom zabezpečia pre každého člena národnej menšiny právo a podmienky k úplnému školskému vzdelaniu vo vlastnom materinskom jazyku. K tomuto účelu, prihliadnúc k sídelnej štruktúre menšiny a k jej potrebám, vybudujú sieť materských, základných, stredných a odborných škôl. Súčasne zabezpečia ich rozvoj v súlade s potrebami menšiny. Príjmu také opatrenia, ktoré umožnia občanom návštevu stredných a vysokých škôl na území iných štátov. Túto možnosť v plnej miere zabezpečia voči materinskej krajine národnej menšiny. Vylučujúcim momentom z tohto práva môže byť iba nespôsobilosť uchádzača.

5. V oblasti práva na používanie materinského jazyka

Zúčastnené štáty pre menšiny zákonom garantujú úradnú a písomnú dvojjazyčnosť v úradnom styku na území obývanom národnou menšinou. Ďalej zabezpečia zverejnenie zákonov, nariadení a rozhodnutí v jazyku národnosti. Nevyhnutné je zavedenie záväznej dvojjazyčnosti v oblastiach obývaných národnosťami najmä na informačných nápisoch a v zdravotníckej propagácii.

Cirkevné organizácie uznajú za záväzné používanie materinského jazyka národných menšín počas bohoslužieb, vydávania sviatostí a kázní, vrátane výchovy potrebného počtu kňazov a duchovných pochádzajúcich z radov národných menšín.

6. V oblasti ochrany osobnosti a národnosti

Zákaz všetkých foriem násilného a organizovaného odnárodňovania zabezpečia zúčastnené štáty zákonmi. Zabezpečia tiež zákonnú ochranu práva slobodnej voľby národnosti, práva používania mena a priezviska v materinskom jazyku i v úradnom styku. Zabezpečia pre národné menšiny, aby podľa vlastných jazykových zvyklostí používali ústne a písomne názvy obcí, zemepisné názvy, pomenovania rodného kraja a okolia, mená svojich historických osobností. Zabezpečia v rámci ochrany pamiatok aj ochranu pamätných miest a pamätníkov menšinovej kultúry. Umožnia tiež nerušené oslavy národných, historických a kultúrnych výročí.

7. V oblasti organizácie, spoločenských a medzinárodných stykov

Zúčastnené štáty zabezpečia národným menšinám, aby za účelom pestovania svojej národnej kultúry mohli zakladať spolky, voľne mohli rozvíjať svoje osobné a spoločenské styky s členmi rovnakej etnickej skupiny žijúcimi na území zúčastnených štátov. Zaručujú, že v medzivládnych dohodách a v oficiálnych vedeckých a kultúrnych medzištátnych stykoch vytvoria priestor aj pre uplatnenie nárokov národných menšín.

Zúčastnené štáty podporujú národné menšiny v ich poslaní vytvárania mostikov spájajúcich jednotlivé národy.

8. V oblasti kolektívnych práv

Zúčastnené štáty zabezpečia, aby uvedená práva týkajúce sa príslušníkov národných menšín mohli sa aj kolektívne uplatňovať; aby si mohli založiť organizácie na ochranu svojich práv, vytvárať nadácie a v otázkach týkajúcich sa národnosti mohli sami rozhodovať.

Vieme, že pre vžité politické zvyky, tradície a emócie súvisiace s minulosťou otázka národných menšín patrí v určitých oblastiach Európy medzi najcitlivejšie otázky, tak vo vnútornej politike jednotlivých štátov, ako aj v medzištátnych vzťahoch. Musíme si ovšem uvedomiť, že nie poskytnuté práva ohrozujú bezpečnosť štátov, ale práve naopak: odňaté práva a obmedzenia práv. V Helsinkách vyjadrené želanie zúčastnených štátov o neporušiteľnosti štátnych hraníc sa môže práve tým naplniť reálnym obsahom, že štáty budú pozitívne pristupovať k načrtnutým princípom a právam národných menšín.

Sme presvedčení, že tento záujem je i záujmom československej vlády.

Výbor pre ochranu práv maďarskej menšiny v ČeskoslovenskuE3Návrh podpořil Ján Čarnogurský v dopise z 22. 12. 1987 mluvčímu Charty 77 J. Vohryzkovi: „Milý pán Vohryzek, Miklós Duray mi odovzdal návrh textu o zabezpečeniu práv národnostných menšín. Neskôr mi tlmočil záujem Charty o názory zo Slovenska na tento text. Jeden názor zo Slovenska – svoj – si Vám dovoľujem zaslať. Nazdávam sa, že ide o vyrovnaný a správny text. Národnostné menšiny sú azda vo všetkých európskych štátoch, niekde viac, inde menej početné. Zabezpečenie ich špecifických práv je dôležitou súčasťou zabezpečenia ľudských práv. U nás, vo východnom bloku, naberá problém zabezpečenia menšinových práv osobitnú dimenziu práve v súčasnosti. Zdá sa, že vládnúce komunistické strany už nemajú technické ani mocenské možnosti zabrániť občanom svojich štátov domáhať sa uplatnenia občianských práv. Je prirodzené, že aj príslušníci národnostných menšín sa domáhajú svojich práv, a je to tak správne, pretože sloboda je nedeliteľná pre príslušníkov národnostných väčšín aj menšín. Spomenutý text obsahuje práva a ich záruky, ktoré by mohli pomôcť národnostným menšinám pri rozvoju ich kultúry. Kladné stanovisko k uvedenému textu sa mi píše tým ľahšie, že ľudia, ktorých na Slovensku poznám, nechcú upierať práva, uvedené v texte, národnostným menšinám žijúcim na Slovensku. V uvedenom zmysle navrhnutý text nadväzuje na úvodné prehlásenie Charty z roku 1977.“ (Informace o Chartě 77, roč. 11, 1988, č. 1, s. 4)

Zdroj
  • ČSDS, sb. Charta 77. – Strojopis, průpis s vlastnor. podp. J. Vohryzka. Příloha: Informace o Chartě 77, roč. 11 (1988), č. 1, s. 2–4.
Plné znění
  • In: Listy, roč. 18 (1988), č. 1, s. 82–83.
E1.Informacích o Chartě 77 jsou jako mluvčí uvedeni S. Devátý, M. Hájek a B. Janát patrně proto, že dokument byl předán vídeňské konferenci až v lednu 1988, tedy po střídání mluvčích Charty 77.
E2.Redakce Informací o Chartě 77 vsunula mezi dokument a přílohu toto sdělení: „Pozn. red.: Tyto texty – spolu s dokumenty Ch 77/2/88 (Výzva k solidaritě s Rumunskem) a Ch 77/3/88 (Dopis KBSE ve Vídni) – byly dne 22. 1. 1988 předány vedoucím všech 35 delegací států zúčastněných na vídeňské následné schůzce KBSE.“
E3.Návrh podpořil Ján Čarnogurský v dopise z 22. 12. 1987 mluvčímu Charty 77 J. Vohryzkovi: „Milý pán Vohryzek, Miklós Duray mi odovzdal návrh textu o zabezpečeniu práv národnostných menšín. Neskôr mi tlmočil záujem Charty o názory zo Slovenska na tento text. Jeden názor zo Slovenska – svoj – si Vám dovoľujem zaslať.
Nazdávam sa, že ide o vyrovnaný a správny text. Národnostné menšiny sú azda vo všetkých európskych štátoch, niekde viac, inde menej početné. Zabezpečenie ich špecifických práv je dôležitou súčasťou zabezpečenia ľudských práv. U nás, vo východnom bloku, naberá problém zabezpečenia menšinových práv osobitnú dimenziu práve v súčasnosti. Zdá sa, že vládnúce komunistické strany už nemajú technické ani mocenské možnosti zabrániť občanom svojich štátov domáhať sa uplatnenia občianských práv. Je prirodzené, že aj príslušníci národnostných menšín sa domáhajú svojich práv, a je to tak správne, pretože sloboda je nedeliteľná pre príslušníkov národnostných väčšín aj menšín.
Spomenutý text obsahuje práva a ich záruky, ktoré by mohli pomôcť národnostným menšinám pri rozvoju ich kultúry. Kladné stanovisko k uvedenému textu sa mi píše tým ľahšie, že ľudia, ktorých na Slovensku poznám, nechcú upierať práva, uvedené v texte, národnostným menšinám žijúcim na Slovensku.
V uvedenom zmysle navrhnutý text nadväzuje na úvodné prehlásenie Charty z roku 1977.“ (Informace o Chartě 77, roč. 11, 1988, č. 1, s. 4)

Pole

NázevHodnota
ŘadaDokumenty Charty 77
Den15
Měsíc12
Rok1987
Zpracovanýtrue
OCRfalse